Ako je to vlastne s odolnosťou povrchu laminátových, vinylových a minerálnych kompozitných podláh?

Podiel predaja laminátových podláh oproti predaju iných typov plávajúcich podláh bol v posledných 20 rokoch vždy výrazne dominantnejší. Z toho dôvodu bol tento produkt medzi koncovými užívateľmi známejší a informácie týkajúce sa všetkých technických parametrov a užívateľských vlastností laminátových podláh boli známe a propagované vo veľkom rozsahu. S príchodom minerálnych kompozitných podláh, ktoré priebežne nahrádzajú pôvodnú verziu klikových vinylových podláh sa stáva čoraz častejšie, že zákazníci chcú porovnávať ich technické parametre so známymi parametrami laminátových podláh.

Vo veľkej miere je to možné až na pár výnimiek, ktoré sú pre tieto dva odlišné typy podlahových materiálov rozdielne. K nim patrí okrem rozmerovej stability, ktorá sa pri laminátových podlahách posudzuje a testuje z pohľadu ich reakcie na vlhkosť a pri minerálnych kompozitných a vinylových podlahách zasa z pohľadu ich správania sa pri zaťažovaní teplom aj odolnosť povrchu.

Aby sa pri posudzovaní vhodnosti použitia všetkých podlahových materiálov predišlo akýmkoľvek nedorozumeniam, tak sa pre jednotlivé typy priestorov zaviedla jednotné označovanie a k nemu sa priradili triedy záťaže.

Priestory sa rozdelili do 3 základných kategórií:

• Obytné - 2
• Komerčné - 3
• Priemyselné - 4

Zároveň sa k nim zaviedli stupne intezity od 1-3 podľa predpokladanej intenzity zaťažovania. Vznikla tak jednotná kategorizácia:

• Obytné priestory 21 ,22 ,23
• Komerčné 31, 32, 33
• Priemyselné 41, 42, 43

Dnes už výrobcovia vyrábajú min. odolnosť povrchu 23 – výnimočne 22 -čo je synonymom tých najlacnejších a nejmenej odolných podláh na trhu.

Trieda odolnosti sa na konci nižšej a začiatku vyššej kategórie prelínajú takže existuje aj označenie 23/31 .

Čo to vlastne v praxi znamená?

Zákazník, ktorý správne identifikuje svoje priestory z pohľadu ich určenia a teda aj zaťaženia a použije vhodnú podlahovú krytinu získa istotu, že sa mu povrch podlahy neopotrebuje – neprederie v obytných priestoroch min. 25 rokov a v komerčných a priemyselných priestoroch 10 rokov.

Norma určujúca toto zatriedenie udáva minimálnu hrúbku krycej transparentnej vrstvy pre jednotlivé triedy použitia:

• Trieda použitia 23 a 31 = 0,3 mm
• Trieda použitia 32 = 0,4 mm
• Trieda použitia 33 = 0,5 mm
• Pre priemyselné použitie sa už táto vrstva vyrába v hrúbke 0,7 mm a viac

Keďže výrobcovia laminátových podláh používajú na povrchovú úpravu úplne iný materiál (najčastejšie sú to melamínové živice), ktoré na povrchu nevytvárajú takéto hrubé krycie vrstvy bolo potrebné vytvoriť samostatnú normu, ktorá by porovnávala klasifikovala pre jednotlivé triedy použitia laminátové podlahy podľa ich odolnosti. Tak vznikla dodatočná klasifikácia laminátových podláh podľa tzv. triedy oteruvzdornosti – názov vychádza z metódy merania povrchu z pohľadu jej opotrebenia-predratia metódou obrusovania-odierania (Tabertest). Tak pre podlahové materiály povrchovo upravené vrstvami s menšou hrúbkou transparentnej vrstvy ako hovorí všeobecná norma, vzniklo povinné dodatočné označovanie okrem triedy použitia aj triedou oteruvzdornosti.

Spojením týchto dvoch záväzných noriem musia teda  laminátové podlahy výrobcovia označovať aj dodatočnou triedou oteruvzdornosti

• AC2 pre triedu použitia 22
• AC3 pre triedu použitia 23 a 31
• AC4 pre triedu použitia 32
• AC5 pre triedu použitia 33

Logicky z toho teda vyvstáva otázka koncových zákazníkov prečo vinylové podlahy nemajú triedu oteruvzdornosti a ako si teda môžu tieto materiály porovnať z pohľadu ich odolnosti.

A tu sa dostávame k situácii, ktorú laická verejnosť pomenovala: "laminátová podlaha vydrží viac, pretože je ťažšie poškriabateľná". Áno je na tom niečo pravdy, laminovaný povrch je veľmi tvrdý a odolný proti škrabancom. Na druhej strane je veľmi krehký na pocit tvrdý a studený. Povrch drevených podláh, vinylových, minerálnych kompozitných a ďalších podobných materiálov má na povrchu síce hrubšie, ale proti mikroškrabancom menej odolné povrchy . V praxi to síce neznamená skrátenie ich životnosti /  produkty zaradené do rovnakej triedy použitia majú rovnakú životnosť bez ohľadu , či sú laminované , lakované kašírované , alebo ináč povrchovo upravené / ale určite budú mikroškrabance ako estetický a nie funkčný handicap viac viditeľné na lakovaných a kašírovaných povrchoch ako na laminovaných. Na druhej strane je tento efekt kompenzovaný výrazne lepšími dotykovými vlastnosťami a príjemne teplým povrchom.

Dobrá sprava je, že sa priebežne výrobcovia minerálnych a vinylových podláh začínajú s týmto handicapom vyrovnávať, dokonca sú už dnes viaceré stupne odolnosti povrchov proti mikroškabancom. Jediné čo chýba je k dnešnému dňu 15.5.2024 absencia jednotnej normy, ktorá by tieto stupne dodatočných povrchových úprav jasne klasifikovala.

• Výrobky, ktoré majú na povrchu iba základnú ochrannú vrstvu tvorenú z transparentnej vrstvy PVC v minimálnej hrúbke, ktorú pre jednotlivé triedy použitia definuje norma / t.j. 0,3 , 0,4 , 0,5 ..... /. Aktuálne je na trhu veľká väčšina výrobkov iba z touto základnou povrchovou úpravou, prípadne sú to väčšinou tovary spojené s nižšími predajnými cenami.
• Výrobky, ktoré majú na povrchu iba základnú vrstvu tvorenú z iných materiálov ako je PVC / najčastejšie polypropylén, rôzne typy akrylátových povrchov.
• Výrobky, ktoré majú okrem tejto základnej ochrannej vrstvy ešte dodatočnú vrstvu PU laku (nazvime ich zatiaľ podlahy so zušľachteným povrchom). Tento povrch na sa podlahy aplikuje dodatočne ich viacvrstvým lakovaním . Práve tieto dodatočné vrstvy nielen zvyšujú celkovú ochrannú vrstvu ale zároveň ponúkajú možnosť zvýšiť aj odolnosť proti poškriabaniu, alebo vytvorenie rôznych odtieňov lesku a matu. V našej ponuke nájdete tieto podlahy TU
• Štvrtú skupinu tvoria výrobky, ktoré z pohľadu vzhľadu, odolnosti a vlastností povrchov tvoria aktuálnu kvalitatívnu špičku sú výrobky, pri ktorých je povrch vytvrdzovaný a upravovaný technológiou EXCIMER. Viac o nej nájdete v nasledujúcom článku: TECHNOLÓGIA EXCIMER