Vinylové podlahy bez vinylu ??? – áno to sú nové kompozitné podlahy . U výrobcov sa zatiaľ označujú ako RCB / rigid composite board / , WPC / wood plastic composite / , SPC / stone plastic composite / , Coretec , Ceramin , .... . Blízka budúcnosť určite prinesie nejaké jednotné označenie , ktoré sa bude pre túto novú podlahovinu používať a pod označením vinylové podlahy budú zákazníci hľadať už iba podlahy vyrobené z PVC
Aby to bolo celé trošku zrozumiteľnejšie mali by sme tento príbeh asi poznať úplne od začiatku . Niekde v roku 1933 sa vinylové podlahy , teda podlahy vyrobené zo zušľachteného PVC / polyvinylchlorid / objavili prvý krát na výstave v Chicago . Až v roku 1945 - 1950 sa následne dostali sériovej výroby . Ich zavedenie na trh zaznamenalo od roku 1960 expanzívny nárast a výroba sa rozšírila do celého sveta . To bolo mnohým ešte stále známe veľkometrážne rolované ,, gumy ,, .
.
Prakticky každý sa s nimi už niekedy stretol a do dnešného dňa sa stále v rôznych obmenách vyrábajú a používajú . Cca pre 15 rokmi sa objavila aj ich nová verzia – kusové vinylové podlahy . Jednalo sa prakticky o rovnaký materiál ako je ten rolovaný , len bol naformátovaný na menšie dielce , ktoré sa jednoduchšie prepravovali a pri montáži sa z nich dali vyskladať ľubovoľne vzory a kombinácie . Práve možnosť vytvárania unikátnych vzorov a vo výrobe premiešaním dielcov sa docieli výsledný vzhľad , ktorý bol prirodzenejší ako tomu bolo pri ,, umelo ,, vyzerajúcom povrchu vytvorenom vinylovou podlahou v roliach.
Stále to boli ale dielce , ktoré sa museli lepiť o podklad bez akéhokoľvek systému spoja .
Od toho obdobia bol už iba krôčik k výrobe vinylových dielcov zo systémom spoja umožňujúcim montovať aj tento typ podlahoviny plávajúcim spôsobom .
Čas a nároky zákazníkov ale ukázali aj na slabiny tohto produktu .
Je to najmä jeho reakcia na zmenu tepla , kedy sa materiál rozťahuje a znovu zmršťuje , čím sa vytvárajú medzi dielcami trhliny alebo vydutia .
Fantómový efekt , je to schopnosť podlahy kopírovať všetky nerovnosti podkladu tak , že sa tieto časom objavia = pretlačia na povrch . Táto vlastnosť si teda vyžaduje zvýšené nároky na prípravu a rovinnosť podkladu .
Nevyhnutnosť používať pri výrobe zmäkčovadlá a iné aditíva . Toto je téma ftalátov , ktorej sa detailne venujem v inej časti našej stránky.
Výrobcovia stáli pred viacerými výzvami ako sa týmito problémami popasovať . Tradiční výrobcovia vinylových podláh začali inovovať svoje výrobky , začali používať nové aditíva , vylúčili používanie ftalátov , zaviedli do nosnej PVC dosky používanie sklených vlákien , alebo sklotextilných mriežok , zvýšili celkovú hrúbku výrobku , spevnili klikový spoj a výrobky opatrili novými povrchmi . Každé vylepšenie má ale k aktuálnemu obdobiu svoje hranice . Najmä tepelná rozťažnosť a ,, fantómový efekt ,, sú vlastnosti , ktorých eliminovania sa výrazne podpisujú pod ceny výrobku . Na druhej strane je tu extrémny tlak zákazníkov s ich požiadavkami na rýchlu montáž , pokládku podlahy ideálne bez použitia dilatačných profilov . A samozrejme aj na cenu . Nie je teda zriedkavé , že tak ako tomu bolo v prípade laminátových podláh , kedy sa objavila ich 6mm alternatíva , tak sa aj vo vinylových podlahách začali preteky v cene a teda v hrúbke nášlapnej vrstvy
a najmä celkovej hrúbke . Dnes už bežne nájdete v ponuke vinylových plávajúcich podláh podlahy
s hrúbkou 4mm a menšou , nášlapnou vrstvou 0,2 mm , bez vystuženia sklenými vláknami a podobné
,, chuťovky ,, . Ako by teda mala vyzerať ideálna celovinylová podlaha ?
Preto aby sa mohlo ísť ďalej aj za tieto hranice , vznikli nové kompozitné materiály a podlahoviny z nich , ktoré zatiaľ ,, pracovne ,, nazývame kompozitné podlahy Na prvý pohľad je ich zloženie veľmi podobné tým celovinylovým , zásadné rozdiely sú ale v pevnosti a stabilite . Kým pri celovinylových podlahách je tepelná stabilita bežných sklenenými vláknami spevnených podlahovín na úrovni 0,07 % – 0,12 % / norma udáva max prípustnú hodnotu 0,25% / , tak pri kompozitných podlahách je tento parameter nižší ako 0,05 % . Fantómový efekt je eliminovaný tvrdosťou dosky a ftaláty sú téma , ktorá sa pri tomto druhu podlahoviny nemusí ani otvárať , nakoľko sa vyrábajú bez použitia PVC .
Aby kompozitné podlahy dosiahli tieto vlastnosti , museli sa začať vyrábať z úplne iných zmesí . Dnes vyrábané kompozitné podlahy sa najčastejšie vyrábajú ako zmes polymérov na báze molekúl karbónu , polypropylénu , prírodného sadrovca alebo drevných vlákien . Tak vznikol výrobok , ktorý sa svojimi emisiami prchavých látok zaradil do najprísnejšej kategórie A+ ,
Jeho nevýhody ? Možno aktuálne menší počet dekorov a veľká hmotnosť , ktorá sa podpisuje pod cenovú náročnosť prepravy .
Pokiaľ hľadáte podlahu , ktorá spĺňa tie najprísnejšie požiadavky zákazníkov , je ekologická , odolná a nezávadná , informujte sa viac o výrobkoch , ktoré spadajú do kategórie kompozitných podlahovín .